Neoddeliteľnou súčasťou diagnostiky a následnej terapie je u mňa poznanie jedálnička pacienta a toho, čo konzumuje, keďže jedlo je primárnym zdrojom našej energie.
Pochopenie jeho stravovacích návykov, zlozvykov, monotónnosti, ktorú v jedle razí či jednostrannosti z dôvodu chorôb alebo životných preferencií, nám vie pomôcť posunúť sa k tomu, aby sa stalo jedlo našim liekom a obživou.
Pri otázke : Vymenujte mi, resp. napíšte čo všetko ste včera zjedli, nastane obyčajne hrobové ticho.
Ticho strieda ťažký povzdych, gúľanie očami, kropaje na čele, mrvenie sa na stoličke.. žijeme, žiaľ, tak nevedomé a rýchle životy, že nie sme schopní spomenúť si, čo VŠETKO sme jedli predchádzajúci deň. Je to čas, kedy by som si mohla ísť pokojne zapáliť ak by som fajčila, lebo viem, že mnohí majú jednoducho pri tejto otázke v hlave tmu.
Ešte zaujímavejšie je, ak mi niekto odpovie, že je PESTRO a VŠETKO a nič nevynecháva z potravín. Vtedy mám zdvihnuté obyčajne všetky výstražné prsty na rukách aj nohách a obočie zdvihnuté až do vlasovej línie 🙂 Predstava o pestrosti býva obyčajne veľmi.. ako by som to povedala.. rôzna?
Ako napríklad pacientka, ktorá povedala, že je všetko a pestro. Nakoniec bolo na papieri napísané toto… Mimochodom, prišla s tým, že nemá žiadnu energiu. Úprimne, pri takomto jedálničku by som sa nevládala dňom ani preplaziť 🙂
Tento status by sa dal rozpísať do knihy, na dnes však z neho v skratke vychádza táto správa:
Pamätáte si, čo všetko ste včera jedli?
.. s láskavým dovolením pacientky na zverejnenie, s ktorou sme sa nakoniec na tomto pestrom jedálničku obe zabavili 🙂 
