Žena drahá, nie je nad to….
Nie je nad to, keď sa žena dostane do veku (či skúsenosti), kedy vie zavnímať čas na odchod…. z nevydareného stretnutia, návštevy veštice, nepodarenej oslavy, blbej práce, toxických vzťahov, trápneho divadelného predstavenia, z prázdnej komunikácie…
Kedy vie, že nemusí sedieť a čakať do konca. Keď vie zavnímať ten moment, kedy sa ozve duša s otázkou : „ Čo tu do pekla vlastne robím??“
Keď ju už nezväzuje byť za slušnú, trpezlivú, poddajnú.. kedy už nepotrebuje vyhovieť iným ale uprednostní svoju potrebu. Kedy sa nebojí imaginárnej straty toho, čo jej aj tak nerobí dobre..
Lebo predlžovanie koncov znamená oberanie sa o nové začiatky.
