Chváliť Boha

… občas zabudneme CHVÁLIŤ. Chváliť Boha, stvoriteľa, vesmír… za prekážky, ktoré nám pripravuje na to, aby sme sa dokázali pohnúť z miesta. Cez máchanie sa v probléme, náš hnev, hranie sa na obeť, nespravodlivosť a krivdu nevidíme veľkosť zámeru. Jeho zámeru a našej cesty.

Ale ako inak nás má posunúť z miesta? Nakladá, kým to pre nás nie je tak ťažké, neznestiteľné, nepríjemné a boľavé, že sa rozhodneme odísť. Lebo bolesť duše je už väčšia ako obava z neznáma, zo straty. A tak je to dobre

Áno, chce to kus jasnosti mysle. Alebo len dôvery v Neho/život.

Ako inak nás má dostať z práce, ktorá nám neslúži a držime sa jej zubami- nechtami, ako tým, že v nej padneme na kolená.

Ako inak nás má pozvať k tomu, aby sme sa starali o svoje zdravie, ako tým, že nám skolabuje.

Ako inak nás má dostať zo vzťahu, ktorý nás nevyživuje ale skôr ťahá dolu, ako tým, že nám osoba, ktorú ľúbime povie „si príliš, je ťa veľa, nechce sa mi ťa počúvať“. Naplnené. Čas odísť.