Pozor na slová

Z mojej ambulancie: včera som mala pacientku, ktorá si prechádza rozvodovým konaním. Vo vzťahu s minimálne jedným nezrelým partnerom sa tento úkon, resp. celé obdobie okolo toho môže zmeniť na takú malú smrť. (Aj podľa psychológov ide o jeden z najtraumatickejších aktov života).

Behom hodinovej terapie som napočítala 16x vetu „Je mi z neho zle“ .. v rôznych obmenách.. pozriem na neho a je mi z neho zle, už len prehovorí a ostane mi zle, zdvíha sa mi z neho žalúdok, nedokážem stráviť, čo urobil, leží mi v žalúdku, ja to nikdy neprehltnem ako sa zachoval.

(Asi nemusím hovoriť, že pani prišla so závažnými žalúdočnými problémami ale nebola jej diagnostikovaná lekárom žiadna choroba a výsledky mala všetky v poriadku)

Ja len toľko, že častokrát by som zastavila terapiu ako film, pretočila ho, pacienta posadila na iné miesto, aby si v kľude mohol pozrieť svoje rozprávanie s odstupom. Nie toho druhého o ktorom hovorí ale seba v hlavnej úlohe! To by bola tak trošku aj tragikomédia. Ako včera. Pacienta v takejto chvíli vždy zvedomím. To je to najpodstatnejšie. Aby si uvedomil, čo hovorí a ako to hovorí, čo vysiela, ako premýšľa a čo pri tom cíti.. tak to skončilo aj včera.. slzami zmiešanými so smiechom, keď jej došla absurdita toho, čo hovorí..

och ako ľahko nám to ide s negatívnymi slovami a ako si nimi vieme ublížiť.. a keby sme ešte vedeli, že rovnako účinné sú aj tie pozitívne..