Ahoj Mima, ty si moja dobrá víla Zázračnica. Tvoje slová som v nedeľu čítala dookola a pri tom som plakala, plakala, plakala. Ten chaos, bolesť, krivdu… všetko som v sebe dusila, a nešlo to von ani krikom, ani plačom. Teraz sa to sypalo zo mňa ako lavína zmrznutého a špinavého snehu. Neverila by som, že sa také niečo so mnou udeje. Nič nejde zahojiť, napraviť, vyliečiť zo dňa na deň a mám čo robiť sama so sebou, ale cítim úľavu na duši.
