Byť autentický
Všimli ste si? Autenticita je v poslednej dobe celkom pekne omieľaný pojem. Myslím však, že väčšina ľudí, ktorí o nej hovoria, ešte celkom nevedia o čom hovoria. A možno ešte ani ja neviem 
Táto téma je aj mojou nosnou témou posledných pár mesiacov. Každý rok pri narodeninách bilancujem a nasledujúci rok sa potom nesie v duchu toho, na čom najviac potrebujem popracovať, čo mi robilo ostatný rok najväčšie zádrhely v živote, vo vzťahoch, v sebe samej. 
Minulé roky to boli témy ako Sloboda, Hranice, Naplnenie , Ilúzie, Subjektivizácia a teraz je to Autenticita. Ono by sa zdalo… Čo preboha na tom robí celý rok? Veď sa rozhodnem, že nejaká budem alebo práve naopak nebudem a je po probléme. Ono však zmena zaužívaných vzorcov, v ktorých si ideme roky tak, že si to ani neuvedomujeme, neprichádza z večera do rána. Je to proces. A ja idem v procesoch až na kosť. 
Dlhýýýý proces, pri ktorom sa vďaka ľuďom, situáciám, zážitkom máme možnosť sledovať. Sledovať svoje reakcie, myšlienky rozhodnutia aj reakciu na vlastnú zmenu a vďaka nim sa spoznávať a naprávať to, čo nám už neslúži.
Dlhýýýý proces, pri ktorom sa vďaka ľuďom, situáciám, zážitkom máme možnosť sledovať. Sledovať svoje reakcie, myšlienky rozhodnutia aj reakciu na vlastnú zmenu a vďaka nim sa spoznávať a naprávať to, čo nám už neslúži.
Dlho som si myslela, že byť autentický, znamená hovoriť pravdu. A tak som si dala záväzok nezaklamať. Vôbec. V ničom. Nepriklášliť. Nezveličiť. Ani dopravným policajtom!! 
(A veru… v niektorých momentoch to bolo ťažké… lebo…to viete, keď ma mamina poprosila, aby som jej išla kúpiť maslo v akcii na druhom konci mesta, kúpila som jej ho NEautenticky cestou v Lidli na tajňáša o 0,30e drahšie ale odkývala som jej, že som ho kúpila v akcii presne tam, kde ma poslala 
) Po pár týždňoch som sa ale naučila zdolať aj túto „prekážku“ a ťapkala som sa spokojne po pleci, aká som ja úúúžasne autentická 
Potom však začali prichádzať situácie, vďaka ktorým som mohla objavovať celú šírku slova autenticita. (lebo stačí si zaželať na čom chcete popracovať a vesmír vás vypočuje )
)A pochopila som, že byť autentický, nerovná sa LEN byť pravdivý.
Ak mužovi, z ktorého ste paf poviete: Mám ťa rada = je to pravdivé vyjadrenie (také neškodné, neurazí, nezaviaže, neprezradí veľa, síce pravdivé ale také vyčkávacie, že veď uvidíme ako zareaguje a podľa toho si možno dovolím byť aj autentická)Ak mužovi, z ktorého ste paf poviete: Podlamujú sa mi z teba kolená a mala by som záujem s tebou rozvíjať vzťah ale bojím sa ti to povedať, lebo mám strach z tvojho odmietnutia = je to autentické až na kosť.
A tak som bola opäť na začiatku a skúšala som byť nielen pravdivá ale aj autentická v tejto novej podobe. A poviem Vám… nebolo to vôbec ľahké. Ale stačí to urobiť raz. Zistíte, že ste to prežili a už to bude vždy len ľahšie
A prišla som na to, že ani tam ešte autenticita nekončí a to som si uvedomila vďaka tomu, že sa nám tu v poslednej dobe rozmohol takovej nešvar:
V poslednej dobe sme na sieťach, v podcastoch vyzývaní k tomu, aby sme boli autentickí. Aby sme sa nebáli povedať v autentickosti svoje Nie na situáciu, s ktorou nerezonujeme. Pýtajú sa nás, či to dokážeme. Povzbudzujú nás, aby sme si zastali sami seba, aby sme sa vyjadrili, nastavili hranice a povedali jasné NIE. A ak naše NIE nebude prijaté s pochopením a prijatím aké očakávame, tak je problém v tých druhých, nie v nás… 
Znie to síce krásne, pomädlíme si ruky ako krásne sme to zvládli, samých seba poklepeme uznanlivo po pleci, akí sme odvážni, ako sme sa dokázali postaviť situácii, ako sme dokázali povedať NIE.
Nie, neprídem. Nie, nepôjdem, Nie, nepožičiam. Nie, nepomôžem. Nie, nechcem…
Pravda je však taká, že toto nemá s autenticitou nič spoločné, resp. takto autentické dokáže byť každé dieťa v obchoďáku, keď sa hodí o zem. Alebo keď nechce požičať hračku alebo podať ruku kamarátovi alebo sa spolu zahrať. Mohli by sme ich tiež uznanlivo potľapkať po chrbte, ako krásne dokázali povedať NIE…. ale to NESTAČÍ. To NIE JE riešenie. Možno bude znieť kruto a nespravodlivo ak poviem, že ak zostaneme iba pri vyjadrení slova NIE, nie je to nič, za čo by sme mali byť na seba hrdí, k čomu by nás mali naši blízki povzbudzovať a vyzývať, ak zároveň nerozumieme plnej hĺbke toho, z čoho náš zápor vychádza. Z ega alebo z pochopenia a lásky? Čo je skutočná emócia, ktorá z nás kričí tento zápor. Strach? Obavy? Nedôvera? Nechuť? Pohodlnosť? Neznáma pôda? Neochota? Neistota?
Povedať NIE je iba prvý krôčik, ktorému ak nerozumieme, ak nevieme z čoho konkrétne z nás vychádza, je to skôr krok do priepasti. Po tomto kroku alebo snáď ešte lepšie pred ním by sme mali poznať tú najautentickejšiu motiváciu nášho NIE.
A ak konečne povieme NIE, vieme niesť aj následky svojho rozhodnutia? Tam sa skrýva skutočná hlbina autenticity… až tam a možno ešte ďalej.. 
a možno ešte ďalej.. – ak to nejde, pridaj viac lásky –
