Zdieľanie lásky

V posledných rokoch sa veľmi často hovorí o sebaláske v živote a špeciálne vo vzťahoch. O naplnení vlastného života. V single stave aj partnerstve. O tom, že šťastie, lásku, zmysel a pozornosť nenájdeme tam vonku. Že nemôžeme očakávať, že nás týmito potrebami zasýti náš aktuálny partner. Alebo, že príde nový partner, ktorý nás vďaka svojej láske vytiahne z bahna prázdnoty, necelistvosti a doplní nám to, čo nám chýba. Že máme vedieť byť sami a plní seba, nepotrebovať partnera pre šťastný, komplexný život. Nebyť na neho odkázaný, nebyť odkázaný na vzťah. Vedieť žiť radostný single život. A keď takí konečne budeme, potom príde ten pravý/pravá.

A tak sa v tom hľadáme, skúšame sa vtesnať do tejto, v hlbokej hĺbke pravdivej, teórie. Hľadáme nové koníčky, zapĺňame prázdne miesta v režime dňa, presviedčame sa ako je nám v tom dobre. Snažíme sa nebyť horší ako tí ostatní, ktorí hovoria ako im to ide, ako je to super Že je to praktické, nič nás nebolí, nikto nás nesklame, žijeme si to svoje. Bez rozhádzaných mužských ponožiek po dome a ženských emočných výkyvov. Bez nepohodlia a zrkadlenia, ktoré vzťahy prinášajú vo svojom raste. A tak sa snažíme ako vieme, popierame svoj pud párovosti, pretláčame skutočnú tichú túžbu duše po partnerskej láske, žijeme ako vieme… podľa odporúčaní a teórií, ako sebou naplnené ale opustené ostrovy …

 

Nedávno som sedela s dobrým kamáratom. Je to ten najautentickejší človek akého poznám. Na muža až nezvyčajné a vzácne. Dokáže tak odzbrojujúco, naživo, s odloženým štítom hovoriť o svojich pochybnostiach a túžbach, že ma tým vie v stotine sekundy odzbrojiť. Odzbrojiť v zmysle, že som „nahá“ až na kožu. Autentickosť je totiž nákazlivá. Nedá sa nebyť opravdivý, ak vám niekto dôveruje natoľko, že vám ukazuje svoje najvnútornejšie vnútro. Máme svoje obľúbené témy. Tentokrát to bola otázka vzťahov… úprimne a neplánovane sa mi vyznal, že by mal rád vzťah, že je smutný z toho, že nevie stretnúť ženu, ktorá by rada žila v tom, v čom aj on.

V rámci útechy, či pomoci, či čo to vlastne bolo.. , som skúsila vyššie napísané reči – venuj sa sebe, rozvíjaj sa, choď si pocestovať, vybehni na bike, navštív kamošov, choď na turistiku, buď plný sám seba, nečakaj na naplnenie ňou…

 

A on mi povedal: to všetko robím ale rád by som to už zdieľal vo dvojici, podelil sa o tú krásu, radosť a zážitky s ňou. Robiť to, čo mám rád, ale robiť to ešte radšej, lebo by som to robil aj s ňou.

 

Odzbrojujúce! Neskrýval sa za to, že mu je takto dobre, nebudil umelý dojem ako je to fantastické. Len zrelý muž je pripravený na vzťah, pripravený milovať. A priznať, ŽE BY TO TAK CHCEL Možno x krát zradený, zranený, podvedený ale odvážny vyjsť zo svojej ulity, ochotný ukázať, že ide aj do rizika sklamania či odmietnutia. Postavený do svojej mužskej sily, ktorú žene ukáže. „Aha, tu som, neviem ako to dopadne, ale nechcem si hovieť v bezpečnom prístave single stavu. Som ochotný niesť riziká a kaskády, ktoré vzťah prináša. S tebou.“

Aj by som ho označila, ale zabil by ma a už by bolo po našich spoločných rozhovoroch :))

 

Sebaláska single sveta sa vie násobiť zdieľaním s partnerom, násobí sa láska, vnímanie jeden druhého, pochopenie, empatia, starostlivosť, obdiv, úcta, rešpekt, prijatie. A všetko ostatné, čo v single jednoducho nie je nájditeľné

 

– ak to nejde, pridaj viac lásky-